Část 13
Sedenie šestnácte
1. Aby sme zničili každé zlučovanie síl, okrem našich, zmeníme systém univerzít,
ktoré sú hlavnou oporou súdržnosti a vybudujeme ich na nových základoch: rektori a
profesori budú do podrobností pripravení kú svojej činnosti podľa tajného programu,
od ktorého sa nebudú môcť beztrestne odchýliť ani o vlások. Budeme ich vyberať
veľmi starostlivo a budú podriadení priamo vláde.
2. Potlačíme vyučovanie občianskeho práva, ako i všetkého čo sa týka politiky. Tieto
veci sa budú učiť len niekoľkí najschopnejší muži, ktorí budú vybraní z radov
zasvätencov. Univerzity nebudú udeľovať žiadne diplomy mladíkom, ktorí majú
sklony k tomu, že vytvorenie konštitúcie pokladajú za rovnakú vec ako je napísanie
komédie alebo tragédie, alebo si vyhradzujú právo miešať sa do politických
záležitostí, ktorým nerozumeli už ani otcovia.
3. Štúdium politických otázok, neodborne riadené veľkým počtom ľudí, vychováva
utopistov a občanov veľmi priemerných kvalít, ako môžete sami vidieť z učebných
osnov, ktoré zaviedli Gojimovia. Museli sme do ich výchovnej sústavy vštepiť zásady,
ktoré sú schopné rozvrátiť ich sociálny poriadok. Ale keď budeme mať v rukách
všetku moc, zakážeme vyučovať všetkým, ktorí by nám mohli prekážať a vylúčime z
vyučovania všetky predmety, ktoré by mohli spôsobiť chaos. Z mládeže si vytvoríme
poslušné deti, milujúce svojho panovníka, v ktorom budú vidieť záruku mieru a
pokoja.
4. Namiesto štúdia klasikov a starovekých dejín, ktoré obsahujú viac zlých ako
dobrých príkladov, zavedieme vyučovanie o otázkach budúcnosti. Z pamäti národov
vyhladíme všetky stopy na udalosti minulých storočí, ktoré by poškodzovali našu
povesť a ponecháme im len tie, ktoré stavajú na obdiv chyby gojimských vlád.
Hlavným predmetom výchovnej osnovy bude štúdium praktického života, štúdium
sociálneho zriadenia, vzájomného pomeru ľudí, nutnosti vyhýbať sa zlu, názorných
príkladov ako vzniká zlo a pedagogických otázok.
5. Vyučovací program bude u každej kasty iný, pretože výchova nesmie mať nikdy
jednotný charakter. Táto posledná zásada je obzvlášť dôležitá. Vzdelanie každého
stavu bude presne vymedzené jeho zvláštnym určením a povahou jeho práce.
Vynikajúci ľudia sa vždy povzniesli a aj v budúcnosti sa povznesú do vyššieho stavu.
Pretože však vždy pôjde o výnimky, je úplným šialenstvom otvoriť brány
neschopným, pripúšťať ich do vyššej spoločnosti a povoliť im, aj keď výnimočne, aby
zaberali miesta tým, ktorí boli pre ne zrodení a vychovaní. Páni, dobré viete, čo sa
stalo s Gojimami, keď pripustili takú nerozvážnosť.
6. Aby poddaní milovali svojho panovníka, je nutné, aby sa na školách a aj na
verejných miestach neustále zdôrazňovala dôležitosť jeho činnosti a jeho dobré
úmysly.
7. Voľnosť vyučovania úplne zrušíme. Žiaci budú mať právo, aby sa mohli so svojimi
rodičmi stretávať vo svojich školských budovách ako v kluboch. Na schôdzach, ktoré
sa budú konať v dobe voľna, budú profesori čítať prednášky, na pohľad úplne
nestranné, týkajúce sa jednak problémov vzájomného pomeru ľudí, ako aj podstaty
dobrého príkladu i nevýhod, ktoré vznikajú z bezuzdnej súťaže. Bude sa tu
prednášať aj o nových, svetu dosiaľ neodhalených filozofických teóriách. Týmto
teóriám dodáme dogmatický náter a použijeme ich ako základný prvok k obracaniu
ľudí na našu vieru. Keď som vám objasnil náš akčný program pre prítomnosť i
budúcnosť, prejdeme k výkladu o princípoch týchto teórií.
8. Zo stáročných skúseností vieme, že ľudia žijú pod dojmom ideí, myšlienok, a
dávajú sa nimi viesť. Tieto si osvojili výchovu a dajú sa v každom veku, rôznymi
prostriedkami vychovávať. Pretože to vieme, vyhladíme pre svoj prospech všetky
posledné záchvevy slobodného myslenia, ktoré sme už dávno riadili pre nás nutným
smerom. Spôsob zotročenia myslenia existuje už v tom, čomu hovorím názorné
vyučovanie. Táto metóda úplne potlačí mozgovú činnosť Gojimov, urobí z nich
poslušné zvieratá, ktoré aby niečo pochopili, musia to najprv vidieť. Už Bourgeois,
jeden z našich najlepších agentov, sa vo Francúzsku zasadil o tento spôsob
názorného vyučovania.
Sedenie sedemnáste
1. Právnické povolanie robí z tých, ktorí sa mu venujú, úplne chladných, krutých,
zarputilých ľudí a zbavuje ich všetkých zásad. Núti ich, aby sa na nás pozerali z
neosobného alebo prísne zákonného hľadiska. Advokáti sa pri vedení procesov
naučili pozerať len na svoj osobný prospech a nie na prospech verejného blaha.
Málokedy odmietnu viesť spor, naopak, denne sa snažia nejaký získať, chytajúc sa aj
nepatrných kľučiek práva. Pritom sa snažia za každú cenu dosiahnuť oslobodzujúci
rozsudok a tým znemravňujú celú právnu starostlivosť. Obmedzíme ich pôsobnosť a
urobíme z nich výkonných úradníkov verejnej moci. Advokáti už nebudú mať priamy
styk so svojimi klientami a rovnako sa to bude týkať aj sudcov. Od súdu dostanú
pridelené súdne prípady, pripravia ich podľa podkladov a budú hájiť svojich klientov
podľa predbežného výsluchu a podľa skutočností, ktoré vyšli najavo pri súdnom
pojednávaní. Dostanú jednotný plat bez ohľadu na výsledok procesu. Ich úlohou
bude vyložiť vec za účelom vážnej obhajoby, v protiklade k verejnému žalobcovi,
ktorý ich vykladá zo svojho hľadiska a za účelom obžaloby. Tým sa pojednávanie
skráti a vykoná sa počestná a nestranná obhajoba, ktorá nebude vedená s cieľom
osobného zisku, ale preto, že advokáti sú skutočne presvedčení o nevine svojho
klienta. Týmto systémom sa potlačí aj korupcia, ktorá je rozšírená medzi advokátmi a
zamedzí sa tomu, aby procesy vyhrávali tí, ktorí najviac platia.
2. Vynaložili sme mnoho síl na to, aby sme podkopávali dôveru v gojimských kňazov,
ktorých činnosť by nám mohla veľmi prekážať. V tomto smere sme doposiaľ docielili
značných úspechov, lebo vplyv kňazov na ľud sa deň odo dňa zmenšuje.
3. Dnes je už sloboda svedomia uznaná všade. Preto je vyhladenie kresťanstva
otázkou len niekoľkých rokov. Ďaleko ľahšie sa nám to podarí u ostatných
náboženstiev, ale o tom by bolo predčasné hovoriť. Klerikalizmus a kňazstvo obmedzíme
v jeho činnosti natoľko, aby jeho vplyv v budúcnosti nebol prakticky žiadny.
4. Až nadíde okamžik, kedy bude nutné zničiť aj pápežstvo, uskutoční ľud, vedený
našou neviditeľnou rukou, útok na vatikánsky palác. Tu však zakročíme pod
zámienkou, aby sa neprelievalo príliš mnoho krvi. V skutočnosti to však bude len
preto, aby sme vnikli do vatikánskych komnát, ktoré potom neopustíme skôr, ako
nezničíme jeho moc a to i morálne.
5. Kráľ izraelský sa potom stane pravým pápežom sveta, patriarchom medzinárodnej
cirkvi.
6. Do tej doby, než prevychováme mládež k tomu, aby vstúpila do prechodného a
potom do nášho náboženstva, nebudeme otvorene útočiť proti pôsobiacim cirkvám,
ale pomocou vhodnej kritiky budeme zasievať rozpory do ich radov. Naša tlač bude
zľahčovať vládne činy, i náboženstvo a odhaľovať neschopnosť Gojimov. Urobí to
úplne bezohľadne a bude znižovať ich autoritu, ako to vie len náš geniálny národ.
7. Naša vláda sa bude podobať Bohu Višnuovi - každá z jeho sto rúk bude držať
jedno z pohonných pružín sociálneho stroja. Aj bez štátnej polície budeme všetko
vedieť. Dnes, ako viete, je štátna polícia riadená nami tak, že bráni tomu, aby sa
vláda vôbec niečo dozvedela. Celá tretina poddaných bude podľa nášho programu
špehovať druhých a to len z pocitu povinnosti, aby vláde preukázala dobrovoľnú
službu. Remeslo vyzvedačov a udavačov sa už nebude pokladať za nečestné,
naopak, bude veľmi počestné. Naproti tomu budeme prísne trestať falošné udania,
aby sme zamedzili zneužitiu tohto práva.
8. Naši dôverníci budú pochádzať z najvyšších, ale i z najnižších spoločenských
kruhov. Budeme ich voliť z radov veselých kumpánov, či už sú to úradníci, kníhkupci,
tlačiari, obchodníci, robotníci alebo čašníci z kaviarní. Táto polícia nebude mať
žiadne splnomocnenie k samostatnému jednaniu, aby ho nemohla zneužiť, ale bude
plniť len úlohy svedkov a vyzvedačov. Jej členovia budú podávať iba správy.
Zvláštny odbor polície bude tieto správy kontrolovať a na ich základe bude vydávať
zatykače. Zatýkať budú žandári alebo štátna polícia.
9. Ak však jedinec, ktorý má za úlohu podávať správy, nebude informovať o nejakom
spiknutí, bude obžalovaný zo zatajenia zločinu. Tak, ako sú dnes povinní naši bratia
z vlastného popudu oznámiť nám odpadlíctvo alebo vzburu proti Kahalu, o ktorom sa
dozvedia, rovnako budú všetci poddaní nášho kráľovstva povinní udávať previnilcov.
10. Takéto organizácie odstránia každé zneužitie moci, akúkoľvek násilnosť či
korupciu, inými slovami všetky chyby, ktorých sa na našu radu a podľa našej teórie o
právach človeka dopúšťajú Gojimovia. Ako by sme nakoniec mohli dosiahnuť svoj
cieľ a spôsobiť ďalšie neporiadky v ich verejnej správe? Aké ďalšie prostriedky by
sme mohli ešte použiť? Najdôležitejším prostriedkom sú úradníci. Tým musí byť
poskytnutá možnosť prejaviť svoje najhoršie zmýšľanie, aby zneužívali svoju úradnú
moc a podliehali úplatnosti, ku ktorej potom dovedú aj ostatných.
Sedenie osemnáste
1. Až usúdime, že je potrebné zosilniť policajné opatrenia, ktoré však ničia prestíž
vládnej moci najviac, pomocou skúsených rečníkov vzbudíme umelé nepokoje a
zdanlivú nespokojnosť. Okolo rečníkov sa potom združia tí, ktorí s nimi budú
súhlasiť. Potom si nájdeme zámienky na domové prehliadky, na ich stíhanie a k
vydaniu nových, slobodu obmedzujúcich zákonov, ktoré budú vykonávať naši agenti,
nasadení do gojimskej polície.
2. Mnoho ľudí sa spiknutia zúčastní len z obyčajnej záľuby, aby potom mohli tárať.
Potiaľ ich necháme na pokoji, pokiaľ neprikročia k skutkom. Uspokojíme sa s tým, že
medzi nich nasadíme vyzvedačov tajnej polície. Je však nutné mať na zreteli, že keď
sa príliš často odhaľuje spiknutie, trpí tým vládna prestíž. Vzniká dojem, že vládna
moc je buď slabá, alebo, čo je ešte horšie, že uznáva vlastné chyby. Dobré viete, že
sme podkopali prestíž gojimských panovníkov častými atentátmi, ktoré zosnovali naši
nadháňači, slepé ovce nášho stáda. Ľahko sa dali zviesť k zločinu niekoľkými
liberálnymi frázami, len keď mali politický náter. Zničili sme vážnosť štátnych
predstaviteľov tým, že ich nútime k všeobecne známym policajným opatreniam, čím
však priznávajú svoju vlastnú slabosť.
3. Nášho panovníka budeme veľmi dobre chrániť úplne neviditeľnou gardou. Nikdy
nesmieme pripustiť, aby vznikol dojem, že nebol schopný potlačiť každé spiknutie,
alebo že by sa mal pred ním dokonca skrývať. Keby sa táto mienka vôbec mohla
niekde objaviť, ako to medzi Gojimami býva, tak by to znamenalo v najbližšej
budúcnosti záhubu samotného panovníka alebo určite jeho dynastie.
4. Náš vládca, obklopený svätožiarou svojej dôstojnosti, nebude používať svoju moc
len vo vlastný prospech alebo v prospech svojej dynastie, ale aj pre blaho ľudu, a
preto bude poddanými chcený a ochraňovaný. Budú ho uctievať, pretože každý bude
presvedčený, že na ňom závisí blaho ľudu a celého kráľovstva, rovnako ako
zachovanie poriadku v štáte. Ak sa však musí panovník verejne ochraňovať, priznáva
sa tým, že vládna organizácia je slabá.
5. Kedykoľvek sa náš panovník objaví medzi ľudom, bude vždy obklopený davom
zvedavých nadšencov, ktorí tam budú akoby náhodou. Tí budú stále pri ňom a budú
udržiavať neznáme osoby v dostatočnej vzdialenosti pod zámienkou zachovania
poriadku. A tak si ľudia zvyknú zdržiavať sa v úctivej vzdialenosti. Ak by chcel niekto
z davu podať prosebnú žiadosť a priblížiť sa za týmto účelom k panovníkovi, vezme
žiadosť najbližšie stojaca osoba a pred očami žiadateľa ju dá panovníkovi. Tak
aspoň každý uvidí, že jeho prosba bola prijatá a že vládca si sám kontroluje svoje
štátne záležitosti. Jeho moc si budú vážiť len vtedy, keď sa bude hovoriť: Keby to tak
vedel kráľ... alebo: Kráľ sa o tom iste dozvie!
6. Verejná kráľovská stráž však čoskoro rozptýli predstavy o panovníkovej tajuplnej
moci - s trochou odvahy sa môže každý považovať za schopného k uchopeniu moci.
Vrah, ktorý si je vedomý svojej sily, čaká len na vhodný okamžik, aby mohol
uskutočniť atentát. Gojimom sme našepkali pravý opak a je už zrejmé, do akých
koncov ich priviedla sústava ochrany nositeľov vládnej moci.
7. Zločinca zatkneme hneď pri prvom oprávnenom alebo neoprávnenom podozrení.
Nemôžeme riskovať, aby nám politický zločinec unikol zo strachu, že by mohlo ísť o
omyl. V prípade politického zločinu budeme nemilosrdní. Ak vo výnimočných
prípadoch dovolíme, aby sa skúmali príčiny, ktoré viedli človeka k surovému zločinu,
nemôžeme ospravedlňovať zločiny politické, pretože týmto veciam nerozumie nikto
okrem vlády. Nie je treba zdôrazňovať, že ani všetky vlády si neosvojili umenie
vládnuť.
Sedenie devätnáste
1. Jednotlivcom zakážeme, aby sa miešali do politiky, požiadame však niektorých
ľudí, aby nám podávali námety a návrhy k zlepšeniu pomerov medzi ľuďmi. Z toho
poznáme jednak ich potreby, jednak sa tiež dozvieme o nevhodných túžbach svojich
poddaných. Ak sa to ukáže vhodné, odpovieme na tieto námety alebo návrhy
príslušným opatrením. Alebo ich zavrhneme a verejne poukážeme na hlúposť a
neinteligentnosť tých, ktorí ich podali.
2. Povstanie je len štekotom vyhladnutého psa na slona. Ak je vláda dobre
zorganizovaná, nielen čo sa týka polície, ale aj zo sociálneho hľadiska, ozve sa
štekot vyhladovaného psa za chrbtom slona len preto, pretože pes nepozná jeho silu.
Teda potrebné je len to, aby slon ukázal svoju silu a pes prestane štekať. Akonáhle
uvidí slona, začne vrtieť chvostom.
3. Aby sa odstránila mučenícka aureola u politických zločinov, posadíme ich na
lavicu obžalovaných so zlodejmi, vrahmi a inými zločincami. Verejná mienka sa na
nich bude pozerať rovnako ako na tých ostatných a bude nimi opovrhovať.
4. Pokúsili sme sa docieliť, a myslím, že s úspechom, aby Gojimovia nepoužívali
tento náš systém proti politickým zločincom. K tomu nám poslúžila tlač a verejné
prednášky. Pomocou historických citátov sme vzbudili zdanie, že revolucionári boli
mučeníci za blaho ľudstva. Tým vzrástol počet voľnomyšlienkárskych Gojimov do
tisícov a tým sme ich zavliekli do svojho stáda.
Sedenie dvadsiate
1. Dnes pojednám o finančnom programe, ktorý sme odložili až na koniec svojich
výkladov, pretože je záverečným a najdôležitejším bodom našej sústavy. Než
začnem, musím vám pripomenúť to, čo som už naznačil: Dôsledky našich činností sa
vždy prejavia numericky.
2. Až budeme pánmi my, vyhne sa naša autokratická vláda tomu, aby ľudu ukladala
príliš veľké dane. Nezabudnite, že má hrať úlohu ochrancu a otca. Pretože je však
štátna správa nákladná, bude nevyhnutné zabezpečiť potrebné prostriedky na jej
existenciu. Preto sa otázka rovnováhy v štátnom hospodárstve musí sledovať veľmi
pozorne.
3. Panovník bude v našom vládnom systéme pokladaný za jediného vlastníka
hnuteľného a nehnuteľného majetku, čo sa dá v praxi ľahko realizovať. Vykoná úplne
zákonitú konfiškáciu všetkého majetku v hotovosti za tým účelom, aby reguloval
obeh peňazí v krajine. Najlepšou daňovou metódou je nakoniec progresívne
zdaňovanie majetku. Bohatý bude musieť pochopiť, že je jeho povinnosťou, aby sa
zriekol časti nadbytku pre spoločné blaho štátu. Vláda mu za to zaručí
nedotknuteľnosť toho, čo mu zostáva a právo, aby z toho mal slušný zisk. Hovorím
„slušný", pretože kontrola majetku zabráni zákonom chránenému zlodejstvu.
4. Túto sociálnu reformu musíme nevyhnutne vykonať, pretože je rozumná a
zaručuje verejný mier.
5. Dane, ukladané chudobným, sú zárodkami revolúcií a sú vládam škodlivé, pretože
strácajú výhody tým, že sa pachtia za maličkosťami. Daň z majetku aj tak zamedzí
vzrastanie súkromného majetku u tých, do rúk ktorých sme sa snažili majetok
zhromaždiť ako protiváhu proti nežidovskej vládnej moci a jej financiám.
6. Progresívna daň, určená podľa výšky kapitálu, bude mať väčší výnos ako dnešná
rovnomerná daň. Tento systém je však zatiaľ pre nás užitočný, pretože vzbudzuje
odpor a nespokojnosť medzi Gojimami.
7. Moc nášho panovníka bude spočívať výhradne v rovnováhe síl, ktoré zaručujú
mier. Preto musia majetné vrstvy postúpiť časť svojich dôchodkov, aby bol zaručený
normálny chod vládnej mašinérie. Štátne potreby musia kryť, ktorí to môžu uniesť
najľahšie.
8. Tým potlačíme nenávisť chudobných voči bohatým, pretože tí v nich budú vidieť
finančných podporovateľov štátu, garantov mieru a blahobytu. Chudobní uvidia, že
len bohatí prispievajú na opatrenia, ktoré sú potrebné k všeobecnému blahobytu.
9. Aby zdanená inteligencia nebola s novou vládou príliš nespokojná, predložíme jej
podrobný výkaz štátnych výdavkov, ale bez výdavkov na potreby trónu a
administratívy.
10. Panovník nebude sám vlastniť majetky, pretože bude pokladaný za majiteľa
všetkého v štáte. Dvojaký majetok panovníka by si navzájom odporoval, pretože tak
by mal súkromný majetok a prichádzal by o právo na majetok, ktorý patrí občanom.
11. Štátom budú vydržiavaní len potomci panovníka. Jeho rodičia budú štátni
funkcionári alebo budú mať nejaké zamestnanie, aby mohli mať majetok. Avšak
nebudú môcť okrádať štátnu pokladnicu len preto, že pochádzajú z kráľovskej krvi.
12. Predaj, zisky, dedičstvá budú zdanené progresívnou daňou. Ak sa hnuteľný
majetok prevedie bez zaplatenia prevodnej dane, bude za ňu ručiť pôvodný majiteľ a
to odo dňa prevodu až do dňa, kedy bola sprenevera zistená. Každý týždeň sa budú
na miestnej filiálke štátnej pokladnice predkladať pôvodné zmluvy, ktoré budú
obsahovať meno, priezvisko a adresu nového i pôvodného majiteľa. Od istej výšky
prevedeného majetku bude povinná registrácia mien oboch strán zúčastnených na
prevode. Daň z predaja predmetov dennej spotreby bude vyberaná vopred v podobe
kolku, ktorý bude mať hodnotu toľko a toľko percent z hodnoty dotyčného predmetu.
13. A teraz si spočítajte, o koľko predčí výnos týchto daní súčasné dôchodky
gojimských vlád.
14. Štátna banka bude tvoriť rezervný fond a to do stanovenej výšky. Všetko, čo
bude prevyšovať túto čiastku, sa musí vrátiť do obehu. Náklady na verejné práce
budú potom hradené z tohto prebytku. Pretože riadenie týchto prác bude prislúchať
štátu, vzbudí ich prevádzanie záujem robotníkov o štát. Časť týchto fondov bude
určená pre vynálezcov a pre zdokonalenie výroby.
15. V štátnych pokladniciach nebude povolené prechovávať žiadne, ani najmenšie
čiastky okrem rezervného fondu, ktorý bude však veľmi široko rozpočítaný. Peniaze
sú určené k obehu a každá prekážka ich obehu je chybou v štátnej mašinérii, pre
ktorú sú peniaze mazivom.
16. Náhrada peňazí cennými papiermi už úplne podviazala verejný úver. Výsledky
toho sme už mohli pozorovať.
17. Vytvoríme tiež kontrolný overovací úrad, aby sa panovník mohol okamžite
presvedčiť o stave príjmov a výdavkov štátu. Vyňaté budú z toho len neuzatvorené
účty jedného bežného mesiaca a dosiaľ nepredložené vyúčtovania minulého
mesiaca.
18. Jedinou osobou, ktorá nebude mať záujem okrádať štátnu pokladnicu, bude
panovník, pretože bude jej majiteľom. Preto kontrola z jeho strany bude zárukou pred
možnými stratami a spreneverami.
19. Všetky honosné recepcie, ktoré mrhajú drahocenný čas vladára, budú odstránené,
aby mal dosť času na vládne záležitosti. Jeho moc už nebude závisieť od
obľúbencov, ktorí obklopovali trón len preto, aby mu tým dodali nádheru a lesk, a
pritom sa starajú len o svoj vlastný prospech a nie o prospech štátu.
20. Tým, že sme stiahli z obehu peniaze, vzbudili sme v štátoch Gojimov hospodárske
krízy. Kapitály zostali nepoužité, boli národom odňaté a tie sa teraz musia
obracať k nám o pôžičky týchto kapitálov. Platenie úrokov z týchto pôžičiek zničilo
štátne financie a podrobilo štáty nášmu kapitálu.
21. Centralizácia priemyslu, ktorý odňal výrobu z rúk remeselníkov a vložil ju do rúk
kapitalistov, zbavila ľud, rovnako ako štát, všetkej moci.
22. Množstvo obeživa teraz nezodpovedá číslu spotreby na obyvateľa a preto
nemôžu byť uspokojené potreby pracujúcich vrstiev. Pribúdanie obeživa musí byť v
priamom pomere k pribúdaniu obyvateľstva. Aj deti je nutné od narodenia pokladať
za konzumentov. Revízia razby peňazí je životnou otázkou prvého rádu pre celý
svet.
23. Viete dobre, že zlato ako základ meny sa stalo osudné všetkým vládam, ktoré ho
prijali, pretože nemohlo uspokojiť potrebu peňazí od tej doby, keď sme my stiahli z
obehu toľko zlata, koľko len bolo možné.
24. Založíme menu na hodnote práce, pričom nerozhoduje či bude z papiera, či z
dreva. Tú uvedieme do obehu podľa normálnej potreby každého poddaného.
Rozmnožíme ju, kedykoľvek sa niekto narodí, a zmenšíme, kedykoľvek niekto
zomrie. Každé správne oddelenie, každý kraj, bude zodpovedný za svoje vlastné
financovanie.
25. Aby sa zamedzilo prieťahom pri platení štátnych výdavkov, budú výplatné dni
určené panovníkovým nariadením, takže minister financií nebude môcť protežovať
niektorú krajinu na úkor iných.
26. Rozpočet dôchodkov a výdajov budú vždy stáť proti sebe, aby sa nemohli
navzájom zrovnávať.
27. Naše reformy finančného poriadku Gojimov navrhneme tak, aby sme nikoho
nevystrašili. Poukážeme na nutnosť týchto reforiem pre prílišný rozsah neporiadkov,
plynúcich z finančnej rozvrátenosti Gojimov. Budeme mať na zreteli, že hlavným
zdrojom týchto neporiadkov je zvyk, že sa rozpočet odhaduje len približne a ten
potom rok čo rok stúpa. Takto pripravený rozpočet sa môže s veľkou námahou
udržať do prvej polovice roka. O revidovanom rozpočte sa teraz hlasuje a takto
povolené úvery sa vyplatia v nasledujúcich troch mesiacoch. Potom sa musí
predložiť dodatočný rozpočet a potom sa žiada ďalší úver, aby sa mohlo previesť
konečné zúčtovanie. Pretože rozpočet na nasledujúci rok je založený na celkových
výdavkoch minulého roku, tak dosiahne aj oproti normálnej spotrebe zvýšenie o 50 %
ročne, takže sa ročný rozpočet každých desať rokov strojnásobí. Takýto postup,
ktorý vyplýva len z bezstarostnosti gojimských vlád, končí prázdnou pokladnicou.
Potom nastane obdobie pôžičiek, ktoré vstrebajú všetky fondy pokladní a uvrhnú
gojimské vlády a štáty do úpadku.
28. Pochopíte, že nám tento spôsob finančného hospodárstva, ktorý sme Gojimom
našepkali, nemôže vyhovovať.
29. Pôžička je znamením nemohúcnosti vlády, dôkazom, že nevie použiť svoje
právo. Nad hlavami vlád visí Damoklov meč v podobe pôžičiek. Miesto toho, aby
určili dane podľa vzniknutej spotreby, naťahujú ruky a žobrú o peniaze u našich
bankárov. Zahraničné pôžičky sú pijavice, ktoré sa nedajú striasť z tela štátu, iba že
odpadnú sami alebo sa ich štát zbaví radikálnymi prostriedkami. Vlády Gojimov však
miesto toho, aby ich obmedzili, rozmnožujú ich a tým, že si sami púšťajú žilou,
páchajú samovraždu.
30. A čo je naozaj zahraničná pôžička? Len pijavica! Pôžička pozostáva zo štátnych
dlhopisov, ktoré nesú úroky v pomere k vypožičanej čiastke. Ak má dlhopis 5 % úrok,
je zbytočne počas dvadsiatich rokov znovu zaplatený. Za štyridsať rokov je dvakrát,
za šesťdesiat rokov trikrát znovu zaplatený a pritom pôvodný kapitál zostáva
nesplatený.
31. Z týchto výpočtov vyplýva, že vlády vyrvú všeobecnými daňami úbohým
poplatníkom posledný halier na zaplatenie úrokov cudzím kapitalistom, miesto toho,
aby rovnaké sumy pre potreby štátu vybrali vopred z daní, za ktoré sa úroky neplatia.
32. Dokiaľ boli pôžičky čisto národné, uspokojili sa Gojimovia s tým, že vyťahovali
peniaze z chudobných a nechali ich plynúť do vreciek bohatých. Ale od tej doby, keď
si na našu radu začali ministri brať pôžičky v zahraničí, štátne bohatstvo začalo
prúdiť do našich rúk. Všetci Gojimovia sa nám tým zaviazali.
33. Nedbalosť gojimských panovníkov v štátnych záležitostiach, úplatnosť ich
ministrov a neznalosť finančných problémov zadĺžili panovníkov do takej miery, že sa
nás už sotva zbavia. Je ale nutné poznamenať, že nebolo celkom bez problémov,
kým sa nám ich podarilo dostať až sem.
34. Nedopustíme existenciu žiadnej prekážky v obehu peňazí. Nebudú už existovať
štátne dlhopisy, a ak ich pripustíme, tak nanajvýš jednopercentné, aby platenie
úrokov nevydalo štát napospas pijaviciam. Vydávať dlhopisy dovoIíme len
priemyselným spoločnostiam, pretože tie budú môcť ľahko splatit úroky zo svojich
ziskov. Naproti tomu štát, v porovnaní s priemyslom, nemá z požičaných peňazí zisk,
ale používajú sa na výdavky.
35. Sám štát si zakúpi priemyslové papiere a nebude, ako teraz, splácať pôžičky, ale
sa stane v postavení dlžníka solídnym veriteľom. Tým sa zamedzí nečinnému
ležaniu peňazí. Lenivosť a príživníctvo, ktoré nám boli užitočné potiaľ, pokiaľ si vládli
Gojimovia sami, zanikne, pretože naša vláda ich už nebude potrebovať.
36. Aký úzky rozhľad majú mozgy tých gojimských zvierat! Vôbec im neprišlo na um,
že keď si požičajú na úrok, že tieto peniaze, kapitál a úrok, sa musia vopred vybrať
zo štátnej pokladne, aby nám ich mohli splatiť. Zopakujme si ešte raz: o čo by bolo
bývalo výhodnejšie vybrať peniaze priamo od poplatníkov, ktorým sa úrok neplatí!
Práve to je dôkazom, aký geniálny je náš duch: dokázali sme im vysvetliť otázku
pôžičiek tak, že v tom videli dokonca výhody pre seba.
37. Až nadíde naša doba, bude náš rozpočet vybudovaný zo stáročnej skúsenosti,
ktorú sme získali na úkor gojimských vlád. Náš rozpočet bude jasný a stručný a
poukáže na jasné výhody našej novej sústavy. Bude koniec všetkým
neprístojnostiam, ktorými sme síce skrotili Gojimov, ale ktoré za svojej vlády trpieť
nebudeme.
38. Náš účtovný systém bude riadený tak, že ani panovník, ani posledný úradník
nebude môcť spreneveriť ani najmenšiu čiastku, ba ani ju použiť na iný účel, než na
ktorý bola určená v pôvodnom rozpočte. Bez presného plánu nemožno vládnuť aj
hrdinovia zahynú, ak sa vydajú na cestu bez dostatočných zásob, keď nevedia, kam
cesta vedie.
39. Gojimské vlády, ktoré sme naučili na okázalých recepciách, slávnostiach a
zábavách zanedbávať povinnosti voči štátu, nám slúžili k zakrytiu našich plánov.
Správy mocných obľúbencov, ktorí zastupujú panovníka navonok, boli oznamované v
skutočnosti našimi agentami a vždy uspokojovali len povrchných pozorovateľov,
pretože sľubovali zlepšenie budúcej hospodárskej situácie. čitatelia našich pamätí
mohli rozmýšľať, ako je možné docieliť úspory? Novými daňami? Ale nespravili to. Vy
sami viete, kam táto nedbalosť viedla, k akej finančnej rozvrátenosti dospeli, aj
napriek obdivuhodnej vôli a pracovitosti ich ľudí