Část 11
Sedenie jedenácte
1. Štátna rada bude mať za úlohu zdôrazňovať vládnu moc. Bude zákonodarným
útvarom len zdanlivo, v skutočnosti bude len redakčnou komisiou na upravovanie
zákonov a vládnych nariadení.
2. Dôležitou časťou programu novej ústavy, ktorú pripravujeme, je tvoriťtaké zákony,
aby sme mali v rukách súdnictvo a štátnu správu. Naša činnosť sa bude prejavovať:
a) osnovami zákonov pre zákonodarné zbory
b) prezidentskými výnosmi v podobe všeobecných nariadení, uzneseniami senátu a
rozhodnutiami štátnej rady v podobe ministerských nariadení
c) v príhodnom okamžiku uskutočníme prevrat.
3. Keď sme v týchto hrubých rysoch načrtli modus agendi (spôsob jednania),
prikročíme teraz ku skúmaniu podrobností tých opatrení, ktoré nám pomôžu presadiť
našu vládnu sústavu. Tieto opatrenia budú: sloboda tlače, zhromažďovacie právo,
sloboda vyznania, volebné právo a mnohé iné veci, ktoré buď musia zmiznúť zo
zvyklostí človeka, alebo sa musia úplne zmeniť, akonáhle bude vyhlásená nová
ústava. Len vtedy budeme môcť vyhlásiť svoje nariadenia, pretože neskôr by už
všetky obmeny našich zákonov boli nebezpečné! Povedzme si prečo: Ak sa takéto
zmeny podaria vďaka veľkej prísnosti, mohlo by to spôsobiť zúfalstvo zo strachu, že
sa budú podobné zmeny opakovať. Keby sme však dodatočne naše zákony zmiernili,
mohlo by sa povedať, že sme uznali svoje chyby, čo by narušilo vieru v neomylnosť
našej vlády. Ďalej by sa mohlo povedať, že sa bojíme a preto sme museli urobiť
ústupky. To by nám však nikto neuznal. Každý takýto dojem by veľmi poškodil
vážnosť Ústavy.
4. Je nutné, aby od prvej chvíle, keď bude Ústava vyhlásená, prevládlo všeobecné
presvedčenie o našej moci. Kým bude ľud zmätený vplyvom teroru nedávnej
revolúcie, musíme vzbudiť presvedčenie, že sme takí mocní a nezraniteľní, že
nemusíme vôbec počítať so zmýšľaním ľudu. Že nielen jeho názory a želania nebudú
pre nás ničím, naopak, že máme moc a sme rozhodnutí potlačiť kdekoľvek a
kedykoľvek aj najmenší pokus o opozíciu, bez toho aby sa mohol ľud proti tomu
kdekoľvek odvolať. Ľud sa musí dozvedieť, že sme si vzali všetko, čo sme si vziať
chceli a že sa s ním v žiadnom prípade nebudeme deliť o moc. Potom sa bude cítiť
porazený a s rezignáciou bude očakávať nasledujúce udalosti.
5. Gojimovia sú ako stádo baranov a my sme ako vlci. Dobre viete, čo sa stane, keď
vlci vniknú do stajne medzi ovce! Ľud sa upokojí, pretože mu sľúbime, že po porážke
nepriateľa mu vrátime slobodu a strany odsúdime k nečinnosti. Snáď vám nemusím
vysvetľovať, ako dlho bude musieť čakať, než opäť uvidí svoju bývalú slobodu. Prečo
sme vymysleli túto politiku a naočkovali ju Gojimom, nedoprajúc im času vniknúť do
jej vnútorného zmyslu? Len preto, aby sme okľukami dosiahli to, čo priamou cestou
nemohol náš rozptýlený národ dosiahnuť.
6. Preto sme vytvorili naše slobodné murárstvo, aby hlúpi Gojimovia nepoznali a ani
netušili aké sú jeho ciele. Vlákali sme ich do našich početných slobodomurárskych
lóží, aby sme odvrátili pozornosť od svojich súvercov.
7. A nám, svojmu vyvolenému ľudu, dal Boh možnosť, aby sme sa bez ujmy rozptýlili
po svete. To, čo sa iným zdá ako naša slabina, to nám naopak dáva silu a už sa
blížime k dosiahnutiu svetovej vlády. Na jej základoch už neostáva veľa dokončiť.
Sedenie dvanácte
1. Slovo „sloboda" možno vysvetľovať rôzne a my ho vysvetľujeme takto: sloboda je
právo robiť to, čo je dovolené zákonom. Táto definícia nám môže iba poslúžiť,
pretože sloboda bude mať takú podobu, akú jej dáme. Zákony ju môžu povoliť alebo
zrušiť, celkom podľa našej ľubovôle a v súlade s naším programom. .
2. Čo urobíme s tlačou? Aká je dnešná úloha tlače? Slúži len na to, aby vzbudila
vášne ľudí alebo hlboké stranícke rozpory, teda ku všetkému, čo nám môže prospieť.
Tlač je prázdna, nespravodlivá, klame a väčšina jej čitateľov sa márne pýta, načo je
to vlastne dobré.
3. Spútame ju a budeme držať na uzde. To isté urobíme so všetkou tlačou, pretože
by nemalo cenu potlačovať útoky časopisov, keby sme zostali vydaní napospas
kritike brožúr a kníh! Cenzúrou vytvoríme z tlače, ktorá dnes stojí tak veľa, zdroje
príjmov pre náš štát. Vytvoríme zvláštnu tlačovú daň. Akonáhle bude založená
nejaká časopisecká tlačiareň, bude nútená zložiť kauciu, ktorou bude ručiť za každý
útok proti našej vláde. Takýto útok sa bude trestať vysokými pokutami. Dane, kaucie
a pokuty budú pre nás veľmi výhodným dôchodkom. Je pravda, že niektoré žurnály
budú útok na nás pokladať za dôležitejší, ako onú finančnú stratu. V takom prípade
pozastavíme časopis hneď po druhom útoku. Nikto sa už potom nebude môcť
beztrestne dotknúť našej neomylnej politiky. Aby sme vysvetlili pozastavenie takejto
činnosti, povieme, že bez príčiny poburuje verejnú mienku. Pripomeňme si však, že
niektoré z opozičných orgánov budú priamo nami založené. Tie však budú útočiť iba
na tie nedostatky, ktoré budeme chcieť odstrániť.
4. Žiadna správa ani vyhláška sa neuverejní bez nášho súhlasu. To sme už nakoniec
dosiahli, lebo správy z celého sveta sú dodávané niekoľkými agentúrami, ktoré
spolupracujú. Tieto agentúry budú nakoniec úplne v našej moci a neprepustia
správu, ktorú nedovolíme uverejniť.
5. Ak sme ovládli verejnú mienku Gojimov natoľko, že sa skoro všetci dívajú na
svetové udalosti mámivou prizmou a neexistuje dnes národ, kde by sme neboli vnikli
do toho, čo Gojimovia nazývajú „štátne tajomstvo", čo sa stane potom, až budeme, v
osobe nášho panovníka, uznávanými pánmi sveta?
6. Vráťme sa teraz k budúcemu tlačovému poriadku: kto sa bude chcieť stať
vydavateľom, tlačiarom alebo kníhkupcom, dostane oprávnenie, ktoré mu bude v
prípade neuposlúchnutia našich zákonov odňaté.
7. Tak sa písané slovo stane výchovným prostriedkom v rukách našej vlády. Ľud už
nebude blúdiť vo fantastických vidinách a snívať o pokroku, ktorý prináša dobro.
Každý vie, že zdanlivé dobrodenie vzbudzuje priam neuskutočniteľnú nádej, z ktorej
potom vzniká rozpor medzi ľudom a vládou. Pokrok, či lepšie povedané idea
pokroku, zrodila rôzne predstavy o samostatnosti, ale týmto predstavám neboli
položené žiadne medze. Všetci takzvaní voľnomyšlienkári a liberáli sú vlastne úplní
anarchisti, ak nie skutkami, tak určite zmýšľaním. Všetci sa ženú za preludom
slobody a touto utkvelou predstavou upadajú do anarchie a protestov len preto, že
protestovanie ich baví.
8. Nezabudnime aj na otázku kníh: tým myslíme to, že necháme vydavateľov ručiť
zloženou kauciou za daň a podľa počtu stránok. Ak bude kniha obsahovať menej než
100 strán, bude taxa dvojnásobná. Málo objemné publikácie budeme nazývať
brožúrky, čím sa obmedzia spisy, ktoré obsahujú to najhoršie. Tým donútime
spisovateľov, aby písali obsiahle diela, ktoré sa budú pre ich nudnosť a drahotu len
málo čítať. Naproti tomu publikácie, ktoré majú viesť verejnú mienku podľa nášho
plánu, budú lacné a rýchlo sa rozšíria. Daň skrotí tvorbu autorov a strach pred
trestom nám pomôže podrobiť všetkých spisovateľov. Keby aj napriek tomu
všetkému chceli na nás zaútočiť, nenájdu pre svoje práce vydavateľa, pretože pred
vydaním každého diela bude musieť vydavateľ alebo tlačiar dostáť povolenie od
úradu. Toto nariadenie nám vopred prezradí na nás pripravované útoky a my ich
potlačíme tým, že s tým oboznámime verejnosť.
9. Pretože knihy a časopisy sú dva dôležité výchovné prostriedky, bude naša vláda
majiteľom väčšiny periodických časopisov. Tým odstránime účinky súkromnej tlače a
získame veľký vplyv na národ. Pomer našich a ako-tak nezávislých časopisov, bude
jeden ku trom. Pretože verejnosť nesmie tušiť, aký je pravý stav vecí, budú naše
časopisy zastávať aj zdanlivo protichodné stanoviská a sústavne radiť ľudu, aby nám
dôveroval. Tak si nakloníme svojich nepriateľov, ktorí slepo padnú do nami
nastraženej pasce a nebudú už nebezpeční.
10. Na prvom mieste budú časopisy, ktoré budú mať úradný ráz. Tie budú
podporovať naše záujmy, a preto ich vplyv bude pomerne slabý.
11. Na druhom mieste budú poloúradné noviny, ktorých úlohou bude prilákať
všetkých ľudí, ktorí sa ešte „nevyfarbili".
12. V tretej kategórii budú noviny zjavnej opozície, ktorá nás bude kritizovať, aj keď
nie všeobecne, tak aspoň v niektorej zo svojich častí. Naši odporcovia budú pokladať
tieto útoky za skutočné a odkryjú nám tak svoje karty.
13. Naše časopisy budú mať rôzny smer: jeden bude aristokratický, druhý republikánsky
alebo revolucionársky, ba aj anarchistický, ale len tak dlho, pokiaľ potrvá
konštitúcia. Tieto časopisy budú mať, ako indický boh Višnu, sto paží, z ktorých
každá bude zaisťovať pohyby verejnej mienky iným smerom. Pri každej zmene sa
budú snažiť uviesť verejnú mienku rôznych názorových skupín do nášho
myšlienkového smeru, pretože rozčúlený človek vôbec nemyslí a dá sa ľahko viesť.
Všetci tí, ktorí si predstavujú, že názormi časopisov hája názory svojich strán, však v
skutočnosti obhajujú náš názor alebo aspoň taký, ktorý im chceme vnuknúť. A v
domnienke, že sa riadia myšlienkami svojej skupiny, pôjdu za vlajkou, ktorú im my
rozvinieme.
14. Zvláštnu starostlivosť musíme venovať organizácii tlače, aby armáda našich
žurnalistov mohla podporovať náš program. Pod titulnom "Ústredný tlačový zväz"
zjednotíme literárne spolky, ktorým dajú naši tajní agenti nenápadne znamenie k
boju.
15. Naša tlač bude o našej politike diskutovať a naoko ju potierať, bez toho, aby sa
púšťala do podobností. Vzbudíme polemiky s vládnymi novinami, aby sme čitateľom
doplnili podrobnosti, ktoré pokladáme za nutné uverejniť. Takéto prostriedky sa budú
používať iba v prípade nevyhnutnosti.
16. Útoky, vedené proti nám, budú tiež slúžiť na to, aby si ľud myslel, že má tlačovú
slobodu. Okrem toho, tieto útoky umožnia našim agentom vyhlasovať, že opozičné
noviny len tárajú, pretože nemajú proti našim nariadeniam opozíciu.
17. Tieto pletky, ktoré uniknú verejnej pozornosti získajú ľud a dodajú mu dôveru v
našu vládu. Ich prostredníctvom budeme môcť podľa potreby rozjatriť alebo ukľudniť
verejnú mienku o politických otázkach. Budeme prehovárať alebo klamať ľud tým, že
budeme uverejňovať raz pravdu a raz lož, budeme klásť dôraz na skutočnosti alebo
ich popierať, podľa toho, aký dojem to zanechá na verejnosti. Kým sa pustíme do
nejakého dobrodružstva, veľmi dôkladne preskúmame pôdu. Budeme mať vždy
pravdu, pretože naši nepriatelia nebudú mať tlač, kde by skutočnosť mohli dôkladne
vysvetliť. Vláka nášmu tlačovému zákonu ich budeme môcť úplne potrieť. nakoniec
pomocou našej tlače tretej kategórie budeme môcť zakročiť proti pokusným
balónikom, uverejneným v polooficiálnych listoch.
18. V dnešnej žurnalistike je už zavedená solidarita podľa slobodomurárskeho
spôsobu. Všetci členovia tlače sú viazaní výrobným tajomstvom. Žiaden z nich
neodhalí svoje tajomstvo, ak nedostane príkaz. Ani sa to neodváži. Ak má byť totižto
niekto pustený do kruhov žurnalistov, musí, mať za sebou nejaký hanebný čin, ktorý
by bol okamžite uverejnený, keby sa dopustil nediskrétnosti. Pretože je však takýto
hanebný čin známy len malému počtu ľudí, vzrastá prestíž žurnalistov po celej zemi,
sú predmetom obdivu.
19. Počítame aj s vidiekom. Tam musíme vzbudiť túžby a nádeje, ktoré sú v
protiklade k požiadavkám mešťanov. Mešťanom ich potom predložíme ako
samorastlé požiadavky a názory dediny. Samozrejme, že pôvodcami intríg budeme
my. Pokiaľ nebudeme pri kormidle, je nutné, aby hlavné mestá záviseli od mienky
vidieka. Nesmieme pripustiť, aby hlavné mestá diskutovali o hotových veciach, ktoré
už boli prijaté vidieckou väčšinou.
20. Akonáhle však dosiahneme obdobie „nového režimu", obdobie pred nastolením
našej vlády, nedovolíme už tlači, aby prinášala správy o zločinoch. Ľud musí veriť, že
nová vláda uspokojila všetkých natoľko, že sa už žiadne zločiny nepáchajú. A ak sa
nejaký zločin predsa len stane, nesmie o ňom vedieť nikto iný, než sama obeť alebo
náhodní svedkovia.